Dnes: 18. února 2018    | Registrace | Hledáme | Redakce | Info | Testy | Školení | Ocenění | Nápověda | Čtenář: nepřihlášen

Rychlé odkazy
  • Hlavní stránka
  • Seznam rubrik
  • Ankety
  • Editoriály
  • TOP 15
  • KONFERENCE 2008
  • KONFERENCE 2007
  • KONFERENCE 2006
  • KONFERENCE 2005
  • KONFERENCE 2004
  • Sborník
  • Testy
  • Virtuální školení
  • Personalizace


  • Hledáte práci?
    Hledáme redaktora - pojďte s námi tvořit Databázový svět!

    Vyhledávání

    Hledej
    na Databázovém světě!



    Rozšířené vyhledávání

    Rubriky
    Aktuality
    Bezpečnost
    Business
    Česká scéna
    Datové sklady
    Dokumentace
    Dotazovací jazyky
    Hardware
    Historie
    Komentáře
    Literatura
    Metodologie
    Nondb
    Open Source
    Poradna
    Produkty
    Případové studie
    Redakce
    Rozhovory
    Standardy
    Technologie
    Tipy - triky
    Tiskové zprávy
    Vývoj
    Vývojové nástroje
    Zajímavosti

    Co je to?
    Datový sklad
    Tento pojem poprvé formuloval koncem 80. let William Inmon jako strategii přístupu k datům určeným pro rozsáhlé analýzy. V případě datového skladu hovoříme o historických, časově rozlišených, agregovaných, průběžně rozšiřovaných datech uspořádaných pro podporu potřeb managementu.

    Akce
    Dynamická Datová Centra
    - na semináři se seznámíte s komplexním řešením a koncepcí Dynamických Datových Center od Fujitsu Siemens Computers se speciálním důrazem na řešení FlexFrame.

    Textová inzerce
    IBPhoenix - Vše o InterBase a Firebirdu.

    Smějete se rádi? - Pak je pro vás Vtipník to pravé!

    Prodejce reklamy - Hledáme schopného prodejce reklamního prostoru, možnost i externí spolupráce.

    Přihlášený čtenář
    Nepřihlášený čtenář

    O portálu
    Databázový svět
    ISSN: 1213-5933

    Web je optimalizován pro rozlišení 1024x768, nicméně kromě větších rozlišení podporujeme i 800x600. Podrobnosti najdete zde.

    Chcete-li mít kdykoliv možnost zkontrolovat obsah našeho portálu, můžete využít podporu rss. Podrobnosti najdete zde.
    Databázový marketing II.


    [Business] - Dôležitosť presných a kvalitných informácií pramení z toho, že sú pre fungovanie firmy nevyhnutné a sú základným bodom úspešnosti firmy. Náklady spojené so získavaním a využívaním informácií by sa mali premietnuť do kvality rozhodovania a takto dosiahnuť efektívnosť ich využívania. Aké sú zložky databázového marketingu?



    Dáta a informácie
    Dáta sú údaje (technické, ekonomické, finančné, administratívne, štatistické…) alebo informácie, ktoré je možné spracovávať pomocou technických prostriedkov (programov). Sú to neusporiadané, surové informácie, v kódovanej alebo číselnej podobe z istého zdroja, fakty a čísla týkajúce sa daného problému. Z dát môžeme vygenerovať významy.

    Dáta sú využívané predovšetkým na prenášanie informácií medzi ľuďmi a počítačmi, na ukladanie informácií pre budúce využitie, na odvodenie nových informácií na základe manipulácie s dátami.

    Báza dát je množina dát, ktoré sa vzťahujú k určitej riešenej úlohe.

    Informácie sú dáta obohatené o relevantnosť a účelnosť, premena dát do informácií vyžaduje znalosti. Informáciami môžeme chápať všetko podstatné, čo je možné pridávať alebo čo je možné dedukovať z nejakej množiny dát; môžeme ich chápať ako určitú potenciálnu funkciu dát.

    Údaj je najmenší nedeliteľný prvok oblastí hodnôt dátového typu.

    Proces transformácie údajov na informácie a prevod týchto informácií na znalosti sa nazýva Business Intelligence (BI) – manažérske informačné systémy, ktorých zložkami sú data warehouse a data mining.

    Základnými atribútmi použiteľných informácií sú:

    • kvalita – zahŕňa presnosť a spoľahlivosť
    • aktuálnosť – znamená mať informácie v správny čas a na správnom mieste
    • úplnosť – informácie by mali poskytovať ucelený obraz pre rozhodovacie procesy
    • relevantnosť – znamená platnosť a účelovosť informácií v súlade s potrebami a podmienkami, za ktorých sa manažér rozhoduje

    Dôležitosť presných a kvalitných informácií pramení z toho, že sú pre fungovanie firmy nevyhnutné a sú základným bodom úspešnosti firmy. Náklady spojené so získavaním a využívaním informácií by sa mali premietnuť do kvality rozhodovania a takto dosiahnuť efektívnosť ich využívania. Včasné a spoľahlivé informácie poskytujú firmám dôležité konkurenčné výhody. Vďaka nim môže firma identifikovať potreby a priania zákazníkov, vytvárať lepšie ponuky a efektívne implementovať marketingové plány.

    Neadekvátne informácie, neinformovanosť zákazníkov či zamestnancov sa môže výrazne prejaviť v strate zákazníka.

    Význam informácií je však relatívny a žiadna informácia nemá všeobecnú univerzálnu platnú dôležitosť. Výber informácií, ktoré sú svojím významom pre nás podstatné závisí na definícii veľmi presných objektívnych aj subjektívnych kritérií, ktorých stanovenie nemá nikdy trvalú platnosť, pretože sa pohybujeme v neustále sa meniacom prostredí a sme nútení čeliť neprestajne sa meniacim okolnostiam.

    Zdroje dát
    Spôsob získavania informácií v databázovom marketingu sa niekedy nazýva aj Marketing Insight. Všeobecne možno povedať, že ťažisko tu už nepredstavujú výskumné agentúry ale práve databázový marketing.

    Všetky údaje získané zo všetkých zdrojov musia byť navzájom integrované pre komplexný pohľad na správanie zákazníka. Všetky tieto údaje sú následne ukladané do zákazníckej marketingovej databázy.

    Zdroje dát členíme na:

    • Interné zdroje dát – sú to najmä dáta získané z poštových objednávok, údaje zo sťažností a z požiadaviek zákazníkov, záručné listy, zoznamy predplatiteľov, rôzne propagačné akcie v rámci podpory predaja (napríklad získavanie darčekov alebo vzoriek zdarma) a v rámci spotrebiteľských súťaží (vernostné programy, zákaznícke kluby), údaje z vyplňovania rôznych dotazníkov, nákup cez internet, vyžiadanie ďalších informácií cez internet (pri zakladaní e-mailovej schránky, pri objednávaní platených alebo neplatených internetových periodík, registrácia pri vstupe na určité stránky)
    • externé zdroje dát – externé dáta predstavujú údaje o trhovej situácii, o trhovom objeme a trhovom potenciáli.

    Báza dát
    Marketingová databáza obsahuje veľké množstvo informácií, s ktorými musíme pracovať, pozerať sa na ne z rôznych uhlov pohľadu, aktualizovať ich…

    Môžeme ju označiť aj ako tzv. databanku, banku údajov. Jej predchodcom je klasická databáza v podobe tabuľky alebo zoznamu.

    Databázu je možné kupovať alebo požičiavať, ideálnym prípadom je však tvorba vlastnej databázy, čo je aj bezpečnejšie.

    Podľa celoročného prieskumu propagačných zvyklostí, ktorý uskutočnila firma Donnely Marketing Inc., plných 56 % výrobcov a maloobchodov má založenú alebo práve zakladá databázu zákazníkov, ďalších 10 % podnikateľských subjektov sa k tomu chystá a celých 85% podnikateľských subjektov je presvedčených, že databázu zákazníkov potrebujú preto, aby si zachovali konkurencieschopnosť aj v novom tisícročí.

    Zákaznícka marketingová databáza musí obsahovať užitočné marketingové informácie o každom individuálnom zákazníkovi či potenciálnom zákazníkovi, ktoré sú potrebné na to, aby sa s ním dalo dlhodobo pracovať.

    Jedna z najväčších databáz na svete sa nachádza na Stanfordovej univerzite v Kalifornii. Tamojší vedci pracujúci v oblasti časticovej fyziky ukladajú do databáz dáta získané z prevádzkovania časticového urýchľovača. Už existujúci počet 500 terabajtov sa denne zvyšuje o ďalšie 2 terabajty a očakáva sa prelomenie petabajtovej hranice.

    Obsah databáz
    Úspešnosť kvalitnej databázy predpokladá presné poznanie marketingových cieľov a tým existenciu len užitočných dát v databázach.

    Dáta zahrnuté v databáze sa rozdeľujú na historické dáta (mená, adresy, údaje o tom, ako často zákazníci nakupujú, kedy to bolo naposledy, ich reakcie na ponuky, hodnotu nákupov) a prognostické dáta (ktoré skupiny a s akou pravdepodobnosťou na určitú ponuku zareagujú).

    Osobitú kategóriu tvoria tzv. citlivé dáta, ktorých získavanie by odporovalo etike a legislatíve a preto ich databázy neobsahujú. Sú to údaje o zdravotnom stave, náboženskom vierovyznaní a politickej príslušnosti.

    Úplná zákaznícka databáza obsahuje tieto údaje:

    • meno, priezvisko, titul, adresa, vek, telefónne číslo, mobilné číslo, faxové číslo, adresa web stránky, e-mail, dátum narodenia, zamestnanie, pridelené identifikačné kódy
    • údaje o predošlých nákupoch a nákupných zvyklostiach, názory na výrobok, záujmové oblasti, koníčky, údaje o príjme, reakcie na jednotlivé typy súťaží a marketingové akcie, dátum zaradenia do databázy, dátum aktualizácie

    Pri spoločnostiach by mala byť databáza doplnená ešte o tieto údaje:

  • úplný názov spoločnosti, typ spoločnosti (s.r.o., a.s.), dátum založenia spoločnosti, činnosti firmy, počet zamestnancov, výška ročného obratu za uplynulé obdobie, zahraničný pôvod, pobočky
  • personálne obsadenie pozícií s rozhodovacími právomocami, IT manažér, riaditeľ, generálny riaditeľ, ostatní pracovníci vo vedúcich funkciách jednotlivých oddelení, konatelia spoločnosti

    Obsah databázy nebýva vždy takto úplný, v závislosti od vyjadrení zákazníkov o neželanom uložení akýchkoľvek alebo určitých údajov o jeho osobe alebo vplyvom nedostatočných zdrojov, resp. metód na zber informácií.

    Databázový marketing by však mal disponovať čo možno najkompletnejšou zákazníckou databázou, aby sme pomocou neho mohli lepšie rozčleniť zákazníkov do rôznych skupín podľa spoločných charakteristík (napr. životný štýl, životné zvyklosti, kúpna sila…) a ponúkať im takto produkty alebo služby, ktoré sú pre nich vhodné a žiaduce (dáta nadobúdajú v tomto kontexte aj formu vzoriek).

    V súvislosti s presným zacielením na zákazníka hovoríme aj o tzv. cross-sellingu, ktorého podstatou je maximálne vyťaženie klientov práve ponúkaním produktov a služieb, ktoré sú „šité na mieru“ jeho individuálnym potrebám a záujmom, pričom cieľom je dosiahnuť predaj aj podobných produktov. a o tzv. cross-brande, kedy zasielame viacnásobné ponuky ľuďom s podobnou vekovou kategóriou alebo životným štýlom.

    Související články:
    Databázový marketing VI. (18.06.2004)
    Databázový marketing V. (11.06.2004)
    Databázový marketing IV. (07.06.2004)
    Databázový marketing III. (01.06.2004)
    Databázový marketing I. (28.05.2004)

    ( Celý článek! | Autor: Veronika Ďuranová | Počet komentářů: 0 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek )

  • Vyhledávání
     

    Anketa
    Kolik ročně utratíte za dovolené?

    Nic 
     (1582 hl.)
    Do 1 000,- Kč 
     (1090 hl.)
    Do 10 000,- Kč 
     (1015 hl.)
    Do 25 000,- Kč 
     (1400 hl.)
    Do 50 000,- Kč 
     (1035 hl.)
    Do 75 000,- Kč 
     (1197 hl.)
    Více než 75 000,- Kč 
     (1035 hl.)

    Celkem hlasovalo: 8354


    Poslední komentáře
    frontierd@126.com
    frontierd@126.com
    frontierd@126.com
    c
    http://www.coachoutl

    Newsletter
    Přihlaste si nezávazně - i bez registrace - odběr informačního newsletteru. Podrobné informace najdete zde.

    Emailová adresa:


    Kalendář
    <<  Únor  >>
    PoÚtStČtSoNe
       1234
    567891011
    12131415161718
    19202122232425
    262728    

    Redakci připojuje


    Nejčtenější

    Databáze je prázdná!


    Nejvíce komentářů

    Databáze je prázdná!


    Reklama






    Nenechte si ujít články na dalších webech




    Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
    nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.

    Databázový svět | dfKlub - digitální fotografie | Vtipník - vtipy přímo k Vám | Reminder - přestaňte zapomínat | Databázový svět

    Copyright (c) 2004 AVRE Publishing, spol. s r.o. Všechna práva vyhrazena